Autorom zajaca v logu unschoolingu je Lewis Caroll.
Nie je autorom kresby, no je autorom rozprávkovej postavy. Poznáte jeho Alicu v krajine zázrakov? Určite áno. Alica sa so zajacom stretne hneď na začiatku príbehu. Zajac nervózne sleduje čas, ponáhľa sa, nevedno kam, no je si istý, že príde neskoro. Alica ho nasleduje a prepadne sa za ním, do rozprávkového sveta.
Okrem toho, že zajac je hravé, krásne a zábavné zviera, nesie v sebe aj odkaz L. Carrolla a ten bol pre nás podstatný.
Lewis Carroll sa v skutočnosti volal Charles Dodgson. Jeho šťastné a slobodné detstvo dostalo tvrdú ranu nástupom na základnú školu. Škola mu nesedela a to napriek tomu, že bol veľmi bystré dieťa a miloval matematiku. Chcel byť doma, v bezpečí, v priestore, kde môže tvoriť, zaoberať sa tým, čo ho baví. Nepomáhalo mu ani to, že ho spolužiaci šikanovali (zajakával sa a celkovo sa správal inak, čo v nezdravom rovesníckom kolektíve nemohlo dopadnúť dobre). Roky v škole doslova pretrpel a nad vodou ho držali len spomienky na pokojný domov a čísla. Miloval čísla.
Urobíme veľký skok v čase a pozrieme sa na Charlesa v dospelosti. Vyštudoval matematiku a začal ju učiť. V spoločnosti rovesníkov, teraz už dospelých, sa stále necítil dobre. Občas sa trápil tým, že nemá kamarátov, manželku, deti. No nevedel si pomôcť, cesta k ľuďom, ktorí ho denne obklopovali, bola pre neho zvláštne uzavretá. Treba povedať, že ani zo strany ostatných tej snahy nebolo veľa, Charles bol pre ostatných až príliš vážny, vždy zahĺbený do matematických problémov, ktoré nikoho iného nezaujímali.
Dobre sa cítil medzi deťmi, bol s nimi uvoľnený, slobodný, rád sa hral a rozprával sa. Jedného dňa rozpovedal deťom príbeh Alice. Bol to príbeh plný zázrakov, nadreálnych postáv a situácií, doslova samostatný vesmír s odlišnými fyzikálnymi pravidlami. Príbeh onedlho vydal ako svoju beletristickú prvotinu, no nepoužil svoje skutočné meno. Charles Dodgson bol komplikovaný a zahĺbený matematik, Lewis Carroll bol uletený a vtipný snílek. Kniha je dodnes obľúbená u detí aj rodičov, pretože ani oni sa pri nej nenudia.
V čase, keď žil a písal L. Carroll neexistovala diagnostika autizmu ani Aspergerovho syndrómu. L. Carroll je však jedným z mnohých ľudí, ktorí sa uvádzajú ako vzor pre deti a mladých na spektre. Ak vás zaujal jeho príbeh a chcete spoznať viac, odporúčame knihu Different Like Me – My book of autism heroes od Jennifer Elder.
Rôznosť ľudí to vždy bola a bude a vždy bude posúvať ostatných ďalej za hranice ich vlastnej fantázie. Keď sa človek sám, napriek tlaku spoločnosti, vydá sa na nikým neprebádanú cestu, otvorí nepoznané dvere, je to krok hodný uznania a podpory. Carrollovu postavu zajaca sme v logu použili aj preto, lebo by sme jemu osobne radi dopriali vzdelávaciu cestu mimo systém. Možno by sa našiel oveľa skôr, možno by spoznal viac priateľov. Možno by nenapísal Alicu? A možno áno. To už dnes nikto nezistí.
Krístina & Jan